Hladinu fontán
prestrihávajú oblé šípy.
Kamienok po kamienku.
Mince diskiet,
z ktorých si v priestore
imaginárnej pamäte
svojho softvéru
uhnetiem Tvoju tvár.
Také pomyselné puzzle.
Kým si ju pamätám
celkom presne.
Úsmevy fotografií.
Čas stojí.
Presýpacie hodiny dní
tikajú dozadu.
Neexistujúca ruka na mojom ramene.
Veľkým oblúkom dopadá
posledný úlomok
do mora podvečera.
Už pôjdem domov.
Len sa rozlúčim
s každým obetovaným
kamienkom,
hodeným až niekde ku Tebe.
Nech si bližšie.
Aspoň v slabom elixíre
polnočných snov.
Komentáre
Od neho :-)))
hlada stastie, hlada sama
vo vnutri srdca, svojej duse
bije srdce, co vecne kluse
Ako konik tulavy
od srdca k srdcu bludi
a stale je samo
uprostred masy ludi
A hlada ciel strateny
co vcera este mala
Ked cesta cielom stane sa
nezabludi sama... :-)
:))
:-)