V zábleskoch
ihlanovitých črepín
rozbitého zrkadla
zachytávam nejasnú kresbu očí.
Hra rozprsknutého skla.
Len oči.
Najhlavnejší
z hlavných dôvodov otázky,
prečo muselo spadnúť.
Zhltnú ma.
Prepadnem sa do nich.
Dobrovoľne
sa proti svojej vôli
vlomím do špičky neistoty
svojho číhavého Ty.
Pretože aj ego označené „ Ty“
je vlastným odcudzením „ Ja“.
Nezáleží,
ktorou stranou
stokrát nanovo
hodenej
a spadnutej mince
si včera šumel.
Pred rozbitím
Tvojho zrkadla.
Neprezraď ma,
že som Ťa rozbila
práve ja.
Skôr ako seba.
Komentáre