Pubs

 

Milujem nové dnešky.

Šumivé flegmatické bublanie vriacej vody na šálku ovocného čaju. Nugátový úsmev na raňajky.

„ Dobré ráno...“

Áno, raňajky do postele. A k nim priložené otázky, ako som sa vyspala.

Vždy odpovedám rovnako. Protiotázkou.

Každé ráno.

Najpríjemnejšie zobudenie, aké poznám.

Cinkotavý smiech tanierikov na maličkom podnose. A moja šálka po okraj naplnená citrónovým čajom. Teplo Tvojho pohľadu.

Všetko okolo sa v ňom roztápa. Všetko. A asi aj ja.

Ale len tak trošku. Tak nenápadne. Aby si si nič nevšimol. Chcem si z Teba na pamiatku trošku ukradnúť.

Len tie dve orieškovo hnedé oči. Strčím si ich do vrecka, aby som neupadla do rutiny.

A vytapetujem si nimi celý deň.

Nechce sa mi odísť z postele. Je tu tak dobre...

Tak teplo. Tak doma. Najradšej by som si ju so sebou prepašovala do triedy.

3. D, Obchodná akadémia. Dvere číslo C 632...

Mentolová vôňa zubnej pasty a horúce objatie rannej sprchy. Miniatúrny vodopád pariacej sa vody, hučiaci dopadmi vlastného toku na dno vane.

Ani dnes som nezaspala. Stále mám niekoho, kto ma zobudí. Nemusím si zbytočne zaťažovať myseľ starosťami.

Si oveľa presnejší ako ten žltý budík na mojom nočnom stolíku.

Úsmevné precitnutie zo spánku...

Mám rada dlhé cesty do školy. Prestávky, kedy si píšem poznámky a domáce úlohy a všetky tie drobnosti, čo tvoria neodlučiteľnú súčasť študentského života. A ešte viac soprán spievajúceho zvončeka, ohlasujúci koniec poslednej vyučovacej hodiny.

Milujem príchody domov. Viem, že ma tu stále čakáš.

Aj dnes. Rovnako ako včera aj predvčerom.

Keď práve nestojíš pred školou...

So sklonenou hlavou a rukami vo vreckách kapsáčov čakáš pred budovou.

Upratovačka bola vždy tak trochu tvrdohlavá. A príliš starostlivo stráži vchod do školy...

A tak mi len zakývaš, keď sa vykloním z okna. Rukou si postrapatíš vlasy, až Ti spadnú do tváre a na chvíľu znížia vysoký strop čela.

Ako malý chlapec...

Len tam tak stojíš a nevinne sa usmievaš. S tvárou mierne pootočenou k oknám na druhom poschodí...

Milujem všetky tie drobné maličkosti, ktoré nie sú tak celkom samozrejmé...

Veď si to bol Ty, kto ma naučil vnímať vzácnosť týchto okamihov.