Ako kus
neživej hmoty
poddávam sa
zatvoreným viečkam
svojho pôvodcu.
Venuša s úzkymi ramenami.
V hrstiach roztopená čokoláda,
v každom kúsku otvorenej lastúry.
Chcem byť Tvojím dielom,
ktoré si si vystaval
sám v sebe a len pre seba.
Ako chrám zajtrajška.
Z materiálu mizivej minulosti.
Existuje len prítomnosť.
Všetko ostatné sú len detaily
stygiem Tvojej sochy.
Pomaly ma zlep po črepinách
z obrazov vlastnej predstavivosti
a pred koncom tichej opery
vtesaj do mňa
iniciálky svojich rúk,
zakódované v budúcej koži
práve narodenej ženy.
Teraz a už nikdy.
Kým máš možnosť
zmeniť nezmeniteľné.
Komentáre
xxx
svojho ducha transformoval do slov,
predbehol nie le Darwina
väzneného zákonami hmoty.
Tvoj duch prerástol svoje vlastné gény,
ktoré sú podmienené trvaniu času
a svojím vznikom telo pripravujú na zánik.
Duch slova prítomnosťou dal slovo nekonečnosti
a ja teraz nahlas čítam tvoju tichú operu.
Nie je básňou,
len tichým pohladením evolúcie,
malá budhistická modlidbička za...
prave teraz