Schúlená v náručí koreňov
štyroch teplých ramien.
S hlavou na vankúši hrude.
V zlepených vlasoch
vlhká hlina
a lupienky ruží.
Jemne rozšírené
nosné dierky...
Milovala, ako dýchaš.
Tehotná storočným spánkom.
Možno...
Možno sa
len tak trochu bojí,
že by prestala vnímať
Tvoje zaujaté mlčanie.
Už sa jej konečne dotkni
s l o v a m i.
Za odmenu sa
hanblivo zmení
na kus
santalového dreva.
Dovtedy bude túžobne voňať
ospalou sviežosťou.
Tak krásne bezmennou.
A lákať bozkami
pavučiny bezvedomých viečok.
Len pre Teba.
Nevinne rozprávková.
Komentáre
dakujem
Skvelee