Vymodeloval si z kvapiek rosy a hliny
maličkú, krehkú, dutú skrinku
uviazal si mi ju na tenkej šnúrke okolo krku
s prosbou, aby som ti obetovala
každú sekundu svojho bytia.
Dodnes do nej vkladám neexistujúce slzy,
ktoré som možno nikdy nevydala tomuto svetu
a v hrstiach odovzdávam vetru popol,
tak ako aj ja som možno vstala z popola.
Som zatratený tulák bez označenia,
bez minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
Žijem proti svojej vôli kdesi vo vyhnanstve.
Bezdomovec bez bližšieho určenia –
kto som, odkiaľ pochádzam a komu patrím?
Tak opäť ťa prosím!
Daj mi meno!...
Komentáre
Je to pekné ...