I.
Zobuď sa. Už svitá.
Noc bola dlhá. Plná nočných mor.
Vstaň, prosím. Práce je veľa.
Nikdy jej neubúda..
Na stole stojí fľaša skysnutého mlieka.
Cesty spia. Rovné a nekonečné dráhy.
Peklo či Zem. Všetky sú tvoje.
Poznáš tie cesty ako vlastné čiary života
na otvorenej dlani, z ktorej už nikto nečíta.
Nespi, počuješ..?
II.
Mozole sú biele pásy na čerstvom asfalte.
Sú skoré pracovné nadrána.
Svietiace fľaky na otrhaných košeliach.
Od potu. Nesmrteľné.
A šaty visia v prázdnej skrini.
Zaspávajú ľudia pod prachom a
chudobný majetok vždy ostáva.
.. Mám strach.
A malý tiež. Kope..
Tá istá dlaň na ženskom bruchu.
Kope. Viem..
Bojím sa bez teba. Vstávaj..!
III.
.. Náš syn bude žiť na našich
pre nás nedostupných hviezdach
a uvidí aj za zákruty..
Aj obliečky na nemocničných lôžkach
sú mokré ako namiešaná farba vo vedrách.
Vôňa prachu a jeho tanec na cestách
je duša, je túžba, je nepísaný zákon.
A cestár nevstáva.
IV.
Každý deň sa milovať s lepkavým dažďom.
A dúfať v lepšie zajtrajšky.
Striedavo vykašliavať hlieny a smog.
Práca je krutá milenka..
Len berie a ničí a infikuje.
Fascinujúca
majestát Ona – odsúdená a odsudzujúca
na noci bez snov.
Na predčasnú starobu. Na realitu.
Práca je ešte chlapec a jeho nedeliteľný krvavý chlieb.
Labyrint s nápisom Zarobiť..
Buď silná, láska.
Dnes musíš ostať silná..
Komentáre
(:
pred básňou
super