Neklam mi, že o všetkom rozhodla tá umelohmotná fľaša
ešte stále sa točiaca na podlahe
ak chceš, bude to len detská hra podobajúca sa na realitu
bez pravidiel
poslednýkrát
a potom vyhlásime, že sa nič nestalo.
Bude to chyba ako tisíce iných chýb v iných vzťahoch.
Cez škáry pokožky ti ktosi číta letokruhy vyryté v duši.
Listuje v tebe ako v knihe. Starý a zožltnutý antikvariát na rohu.
Priznaj, že si nahý.
Nepoznávam ťa.
Tromfy neexistujú.
Niekto za oponou ti trhá staré bolesti a jazvy,
ktoré zostali po skončení filmu s tými istými hercami.
S tými istými titulkami. S tým istým časom premiéry a priebehom deja.
S tou istou zápletkou. A rozličným koncom.
V akomsi neznámom a prázdnom kine, kde si sedel sám so stoličkami.
Môžeš sa brániť, ale prehráš.
Zmätenie bolí, viem, a keď prestane, ujde aj posledný nočný autobus.
Prosím ťa, prestaň už rozbíjať slová o kryštály ticha
a kašli na pocity
veď zobúdzať sa pri tebe v opojení dvoch párov smutných očí
je dokonale krásny omyl
nechci odo mňa prísahy
nebol to môj nápad hrať sa na vyzliekanie
Komentáre