Zabitý deň. Zabitý čas.
Desivá prítomnosť vo vyšinutom svete pripomínajúcom vákuum.
Bezvetrie v listoch vyschnutých stromov.
Len vopchať prsty do krku a vyvrátiť do ílovitej hliny všetok stereotyp.
Všetky nezodpovedané otázky. Potenciálne odpovede.
Všetky okamihy, keď niekto osamelý tam vonku filozofoval,
či je existencia trest, povinnosť, alebo právo.
Uponáhľaný lov za falošnými bôžikmi.
Nič viac, nič menej.
Nechcem existovať spôsobom ako tie tváre vonku.
Tváre, ktoré sa stali maskami stelesnených slabostí.
Nechcem prežívať.
Teraz idem rozmeniť drobné.
Idem sa znova narodiť do kiosku na rohu
ako každé ráno.
Komentáre
Veľmi fajn
sentimentálne...