V nedeľu ráno
sa takmer vznášam
tesne nad podlahou,
aby ťa nezobudil
šuchot bosých nôh.
Čakám..
Ako keď som bola malá.
Čakám.
Kedy mi tvoje prebudenie
opäť naleje vriacu čokoládu
do rybárskej siete duše
a ja ju zachytím ako vtedy,
keď si mi rozprával
vymyslené rozprávky
a hrávali sme sa na skrývačku.
Si môj Pygmalion –
sám si ma vytváral.
Tak precízne a trpezlivo,
že som si ani nevšimla
ako strašne rýchlo som dospela..
No stále ako malá
ľúbim.
Komentáre
:)
super super super
skutočne
neviem, co ti na to napisat, aby som to nepokazil
kiez nieco podobne napise moja dcera mne
pekne