Uniká mi zmysel všetkého,
čo robím,
vonku sa opäť vylieva
ráno posledných poetov
a mne sa nechce vstať
z postele.
Načo?
Našla som a zase stratila
a stále ťa hľadám
na dne
presýpacích šálok
a niekým spôsobené stygmy
na rozťatom jablku
sa stále nehoja a nehoja.
Nevadí.
Len pochop, že je nemožné
zostať ľahostajnou.
Táto doba je zlá
a príliš chorá.
Ešte raz ťa volám.
Vráť sa.
Vráť sa nepoznačená
vlastným plynutím.
Nechcem žiť v prítomnosti,
pretočím všetky hodiny..
Budem tvojim druhým
Syzifom.
Teraz a naposledy.
Tak už mi vráť minulosť,
keď sme boli šťastnými,
vzdám sa aj posledných ideí.
Komentáre
.
...