Ľahko prebehneš po chrbtoch klávesov
a tóny sa pod dotykmi rozozvučia,
jemne ich hladíš...
A tvoj neviditeľný nástroj spieva
pod mäkkosťou tých rúk,
ktoré teraz behajú po klavíri
a tíško hrajú podľa nôt,
uložených len hlboko
v mozgovej kôre
introvertného génia.
A ty,
hoci ich nepočuješ,
chvejivo hráš ďalej.
Vieš, závidím ti tú slobodu,
tie ruky hluchého klaviristu.
Komentáre
nuz tak to uz hej !
:))
mmmmmm