Už dve hodiny sedím.
Len tak. Na posteli.
Nado mnou bdie už len
strop stropov kníh.
Ručičky hodín ukazujú polnoc.
A ja sa zas,
tak ako každú noc bez teba -
neviem učiť.
Možno zaspím opretá o stenu,
počas pokusu zhypnotizovať mobil
a silou telepatie ho prinútiť,
aby sa na jeho obrazovke
objavil toľko očakávaný nápis:
" Máte nové textové správy."
Až vtedy odložím účtovníctvo
a pôjdem spať...
Komentáre