Nežiadam za to nič, naozaj. Venujem Ti ich dnes a každé nové ráno. Takmer nezištne, takmer zadarmo.
Mne úplne stačí len to, keď si nimi podložíš hlávku počas spánku. Keď sa poškrabeš na brade, alebo si priložíš darovanú dlaň na pery pri prudkom kýchnutí počas vytrvalých jesenných dažďov. Keď zaboríš končeky mojich prstov, tak nečakane a už navždy patriacich jedine Tebe do svojich zvlhnutých vlasov.
Keď sa budem smieť aj naďalej nenápadne dotýkať Tvojej tváre. Áno, som si absolútne istá. Už áno a na stodesať percent.
Tak dlho som to chcela urobiť, len som nevedela ako to zariadiť. Prvýkrát je všetko akési neisté. Akési zvláštne. Iné.
A možno.. Možno som sa aj trošku bála, že niečo pokazím, vieš, ja som svoje dlane ešte nikdy nikomu nedarovala. Tak, prosím..
Prosím, prijmi ich, potrebujem Ťa aspoň cítiť.
Komentáre