I.
Krič.
Vykrič svoj smútok posteľným matracom
padajúcemu lístiu a jesennému blatu
nikomu už nemôžeš veriť, električky odchádzajú
Ostali len zdrapy tarotových kariet vo vetre
niet slov, niet ľútosti, už nie
dážď oplakáva vytrhnuté stránky denníka.
Rozliate mlieko.
II.
Krič.. Do nocí, keď posteľ bola plná
lupienkov živých ruží.
Kypela posvätnými hriechmi a pršala.
Noc plná svetiel semaforov, bolo to krásne
a nebolo málo.. Spomienok,
z ktorých už neviem rásť.
Dnes berie mesiac antidepresíva.
III.
Krič, keď si sama trháš vlastné rána
tvoje vlasy a jeho rozpaky
čas uteká a plazí sa
a tvoje výkriky sú plné súmraku a prázdna
divadelnej krvi a vône dymu
na ktoré ťa odsúdila stredoveká inkvizícia
kat tvojho úradu
cítim tvoju bolesť, si nepríčetná
tvoje oči svedčia o omyle
IV.
krič
koľko najviac vládzeš
a potom stíchni. Stíchni..
A ži ďalej. Len pre seba.
Bez ideálov, bez duše
introvertná a sama ako stále,
povedz mi, prečo si verila
na rozprávky..
V.
Krič, aby si mala právo
zblázniť sa.
A ja kričím a stále nedokážem prestať,
prosím pusť ma, chcem rozbiť toto zrkadlo.
Dám si inzerát: hľadám úľavu,
hľadám a netuším čo,
len ty to vieš
skamenelý plač
už to neviem, neviem slziť
prosím uspi ma dotykom
alebo mi aspoň pichni utišujúcu injekciu
prosím pusť ma, chcem len kričať do tmy
že ťa milujem
VI.
chcem eutanáziu svojich dní
všetko podpíšem, akýkoľvek list
dokument, písomnosť
A potom stíchnem a pomaly sa vyparím
z tvojich dlaní, nepátraj..
nepátraj po mne
niet kľúčov, niet príčin, niet dôkazov
Existujeme iba my
a moja nostalgia
je mojou diagnózou
Komentáre
POET
.....