Dorezaná a popálená
si lepím kúsky leukoplastu
na dušu.
Tíško pred zrkadlom.
Diskrétne.
Bez mejkapu.
Aj dnešný deň je akýsi
zvláštne boľavý.
Rozmazaný svet
za nepriehľadným oknom.
A nie je to len tou hmlou,
skrčenou za slovami,
ktoré si sama musím ukradnúť.
Tak veľmi potrebujem,
aby si mi ošetril
pribúdajúce jazvy.
Pofúkal zapálené.
Presvedčil ma,
že to vôbec neštípe.
Nie..
Ako by si si bol istý,
že spadnem ešte xy-krát.
A znovu vstanem
a pôjdem ďalej.
Ja sa už možno
nechcem báť.
A možno chcem
mať len istotu, že
pomaly nevykrvácam..
Z obyčajných škrabancov.
Komentáre
kedysi
Ja sa už možno
nechcem báť.
A možno chcem
mať len istotu, že
pomaly nevykrvácam..
Z obyčajných škrabancov.
!!! Pekne !!!