to už nie sú tvoje ramená
a toto telo už nie je mojím telom
zaniklo
utopilo sa v dotykoch
je bezvýhradne a navždy tvoje
filozofi to nazývajú reinkarnáciou
premenou hmôt
tvoje ramená sa stali súčasťou
nášho tela
už neexistujem
ani ty nie
a dnes ani to nadráno
s farbou tvojích očí
ostali sme iba my..
Komentáre
môže byť...
páči...
viki, a čo Tvoje faldíky, hm?
veľmo...
nnno, držkovať teda vieš.. by si tuším aj hoga ukecala ;)
ja som
... v pekelných končinách určite! :)
rohatého?...
Decká..
Táto báseň je venovaná mojej veľkej láske a bola by som veľmi nerada, keby som kvôli týmto komentárom musela stiahnuť tento článok z blogu.
Za pochopenie ďakujem.
okej ...
danone, prepáč... :(
Nemusíš zdrhať, moja..
Nemusíš zdrhať, moja..
No nevadí, wýslužilec..
danone, na nás s viki je spoľah, nebojkaj :)
na tych dvoch sa nehnevkaj:)
Pises nadherne, srdieckom, mozno to len chceli trosku odlahcit, presne takato laska, aku opisujes stoji za to, drzim palce, nech vydrzi "na furt"...
To Hanka
Nehnevám sa, len.. Som sa snažila zabrániť tomu, aby sa táto báseň nejako nezhumpľovala, nevysvetľovala nejako inak, vieš.. Táto téma sa dokáže veľmi ľahko obrátiť proti autorovi a aj krásne veci si človek môže vysvetľovať všelijak.
Nechcela by som, aby sa pokus o umenie bral ako niečo lacné, chápeš.
Táto báseň je venovaná mužovi, ktorého milujem, preto mi na tom tak veľmi záleží.
Ďakujem, Hanka, za tvoje slová. VeĽmi ma potešili :) Vždy sa teším, keď si tu nájdem komentár od teba :)
Pekné,
hm, utopiť svoje telo v dotykoch...
DO PICI
jj
parada
MILUJEM TA
dakujem ti za vsetko mojenko... milujem ta...