I.
Život s tebou bol ako cukor.
Príliš sladký a príliš ľahko rozpustný.
Prikrátky. Nestihli sme tak veľa.
Dnes mlčíme. Ja aj ty. Rovnako vinní.
Neexistuje žiadne my. Paradox.
Karamel páli pery. Mám mokré oči
a ty ma aj naďalej trápiš svojim zarytým tichom.
II.
Pochovávať ťa je tragikomédia.
Bol si zlý. Hovoril si, že máš štipľavé dlane.
Smial si sa. Mláďatá sa ťa báli.
Nikdy sa nemali narodiť..
Odmietla som tvoje choré úvahy.
Sneh ľahostajne padá na mramorový kríž.
Pomedzi mreže. Bez mena. Bez kvetov.
Naposledy som tu pre teba –
napriek všetkému si bol človekom.
A pochybným otcom vlastných detí.
Veľmi sa neteš. Neostávam preto, aby som plakala.
Pár hrudiek hliny dopadne do priepasti prázdnej postele.
A to je všetko. Koniec kapitoly.
Nečakaj. Nič nečakaj. Sme horší ako sochy.
Nebola som tvojím väzňom. Vlastne ničím.
Len vrahom s pochopiteľnými dôvodmi.
Odpusť mi, že som ťa milovala a zabudni.
Ležíš predo mnou a ja.. Som viac než mŕtva.
Komentáre
klobuk dole
vyrazila
jeeej, kujeeem
vobec nemas za co