Pubs

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Trhliny

I.
 
Sedí na rozbitom kúsku bývalého nemocničného múra vyčnievajúcom z vlhkej zeminy. Osamelá ženská silueta s úzkymi lícnymi kosťami. Len ona a jej tieň.
Jej jediným naozajstným spoločníkom sa stalo len blato z nedávnych dažďov, mlčiace pod malými chodidlami.
Nadránom pršalo z tých okien na štvrtom poschodí. Dážď..
Z tej istej výškovej budovy ústavu s nahou dlážkou. Sýtozelenou. A prázdnymi lôžkami bdejúcimi nad osirelým spevom nočných sanitiek.
 
Ako to viem? Ako viem, odkiaľ pochádza tá miniatúrna búrka v hĺbkach dlaní patriacich smutným?
 
Smiešna otázka. Taká istá, akoby sa niekto pýtal stále dookola toho istého starého kamelota, kto každé ráno donesie noviny.
Ale nikto sa to už nespýta. Nikto, pretože.. Je to samozrejmosť. Príliš veľká samozrejmosť.
Pomedzi mreže rebier vydychuje modrasté oblaky cigaretového dymu. Mračná identické tým búrkovým. Cudzejšia ako cudzia. Ona.
 
„ Ty fajčíš?“
„ Nie. Nie, nefajčím. Len dnes si zapálim..“
 
Keby tu teraz bol.. Keby ho aspoň zaujímalo, že existuje.. Keby..
 
II.
 
Rytmické pískanie vozíka po fľakatej dlážke obnaženej pod rúchom tieňov bielych plášťov.
 
„ ... Príznaky?“
„ Veľmi nízka funkčnosť slzných kanálikov! Pacientka nereaguje na dotyky..“
„ Nálezy?“
„ Trhlina na ľavej strane srdca asi päť palcov, doktor!“
„ Bolesti?“
„ Veľmi silné, takmer neznesiteľné!“
„ Vnútorné krvácanie?“
„ Akútne..“
„ Okamžite napojiť na monitor!“
 
V šoku zvierala v dlaniach tíchnuce srdce. Ako oceán, ktorý odrazu uväzníš vo fľaši a až vtedy si uvedomíš, že nepočuješ tlkot jeho slov. Nevnímala.
 
„ Ťažká fraktúra srdca. Odhadujem 3. stupeň ohrozenia..“
„ Súhlasím. Puknuté priečne, rovnomerne. Postihnutá časť – viac ako 95%.“
„ Odchádza nám!“
 
Bol ďalej ako ďaleko. Vnútorne ju opustil ešte predtým, ako sa piesok času v  hodinách ich vzťahu stihol presýpať.
 
„ Sestrička.. Umŕtvite mi srdce.. Sestrička.. Amputujte ho.. Prosím..“
„ Blúzni..“
 
Nepríde ani cez návštevné hodiny. Nebude mať na ňu čas..
 
„ Vezmite si ho celé.. Ja ho nechcem.. Nechcem..“
 
III.
 
Ležala na izbe č. 569. V zatuchnutých obliečkach dňa. V zdrapoch visela nad jej tvárou niečia tieňohra. Na stenách jej nevnímania..
Do detailov blízka tvár.. Jeho..
Vankúš stisnutý medzi spotenými bruškami prstov.
Nazvime ho XYZ. Veď nakoniec.. Mená nie sú takmer nikdy dôležité.
 
IV.
 
Na pootvorenom okne stojí nadránom priehľadná nádoba. Spopolnená duša mladej ženy. Rozpolené srdce v dlaniach plných čaju. Zastavený čas na štvrtom poschodí.
Strapce roztrhnutej záclony tancujú vo vetre holubích krídel. A prach padá na okenice pomalšie ako pomaly..
 
„ Odchádza nám!“
„ Odišla..“
„ Sestrička, diktujte: Dôvod vnútorného rozpadu?“
„ Ľahostajnosť milovanej osoby..“
 
Vyhlásenie súdneho lekára:
„ Klinická smrť nenastala, napriek tomu pacientka umrela.“
 
V.
 
Sedím na polorozpadnutom školskom múre. A znova mi z ruky vypadol zapaľovač. Dokelu.
 
„ Dani, ty fajčíš?“
„ Nie, nefajčím.. Iba dnes si zapálim..“
 
 
 
 
 
 

Trošku iné rozprávky | stály odkaz

Komentáre

  1. nádhera !!!!!!!!!!!!
    publikované: 14.04.2006 21:15:28 | autor: mŕtve nebo (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. nadherne
    slovne obrazy a tak silny emocionalny naboj v nich....krasne
    publikované: 15.04.2006 01:16:35 | autor: essence (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014