každý večer
vykladám z nočného stolíka
škatuľku s retiazkou
čo si mi dal
túžba držať čosi z teba v dlani
vyhasla som
ako sopka
ktorá už nemôže chrliť vášeň
tak podobnú milovaniu
s vojnou
a s delami
s tou retiazkou
ktorá ti visela na krku
a trochu rezala kožu
dobrú noc
hmatám tmu
v tvojich smutných očiach
dobrú noc
oplakávam listy
pred obradom ich spaľovania
a kňažka rozprestrela nad oltárom ruky
aby si spal
aby spali tvoje slepé oči
túlam sa
po chodbách tvojho tela
a volám ťa
božemôj
ako dlho ťa volám
a odpovedá mi len ozvena
Komentáre
pekne