Do sakristie vchádza žena
obyčajná žena stereotypu
žena pracujúca v kuchyni
pri sporáku
farba magnezitu jej pristane
čierna pristane každým modrým očiam
už chladným ako oceľ
aj dnes jej vykypelo mlieko
spálilo dlane
plakala
varila krupicu
a plakala
slzy dopadali na spálené ruky
na špinavý sporák
do malého hrnca
a sladli a horkli
tak ako deťom zhorkne bezstarostnosť
keď vedia
že mama v noci nespáva
a políhajú si k nej do postele
na prázdne lôžko otca
vychladnuté
biele
opustené
aby sa už nebála strašidiel
z jaskýň
čo nevydávajú kosti
ani svedectvá
aby mohli sami ochutnávať
chyby kohosi tretieho
za ktoré ani nemôžu
tak ako nemôžu ani za to
že sú ešte deťmi a nechápu
že otcove dlane príliš oťaželi
Komentáre
nemam co dodat,
Bez ohľadu na skutočnosti, je napísané veľmi dobre