.. Ľahostajne kráčam ďalej
život je púšť
len púšť, more a nič medzi tým
volaj ma Sahel, volaj ma Sahara,
kým ma dusia
tupé nekonečné minúty
neprítomnosť akéhokoľvek tepla
akákoľvek dlaň
opora
deň pomaly zviera studené prsty
okolo môjho hrdla a ja sa bojím zaspať.
Bojím, lebo viem,
že ráno vedľa mňa tu opäť nikto nebude.
Kam sa zas vytratil zmysel dýchania
a pulzu krvi v žilách po okraj plných ópia
a nechal ma samú v prázdnom vákuu
vlastnej samoty.
Kde padá čas bez hraníc
ako vodopád..
Kam miznú spomienky
na posledné milovanie
v tomto neživote..?
Kam odchádza
clivý hlásnik úľavy
prebdenú noc čo noc..
Kam odchádza,
aby ma ničil..?
Komentáre