Pomaly a prirodzene tak, ako veľakrát predtým.
A stále čakám pri prázdnom stole s dvoma taniermi,
ktorý sa občas tak veľmi podobá na cintorín.
Viem, dnes sa už nevrátiš, ale musíš vedieť,
ako sa bojím vstať a poumývať riad.
Neprosím o nič. Len počúvaj. Aspoň raz.
Naposledy sa ti snažím povedať, aký blízky si pre mňa bol.
Komentáre
tlieskam...
brrrrr..az ma striaslo
take skutocne