Zrnká dúhy sa prišli spýtať
doteraz suchej
asfaltovej podlahy,
či ten introvertný vzťah
so vzduchom
myslela vôbec vážne.
Klopú v kruhoch
ako naštrbené gombíky.
Dážď je skúpy na odpovede.
Skôr neodpovie,
alebo odpovedá protiotázkou.
Nikdy nie priamo.
Presne ako ja.
Ja...
Nechcela som byť zlá.
Je ťažké hovoriť
o rozporoch všetkého,
čo mohlo dosahovať podľa teórie
všetky nekonečná.
Najmä ak sa stávam ešte ťažšou.
Na duši.
Možno chce byť teraz sám.
Len chvíľku so svojimi poučkami.
Sám bez hádok vody.
Dážď...
V Tvojich skúškach
som už asi prepadla.
Komentáre