Čaká ťa cesta..
Dlhá, veľmi dlhá cesta za koncami svojich počiatkov a na začiatky svojich koncov. Tvoja alfa a omega.
Dlhá a únavná cesta. Moja bojovníčka, moja hrdinka.
Poznáš naspamäť každý jej milimeter. Aj poslepiačky.
Prilipneš k nej a už sa nebudeš báť. Žiaden strach. Nebude dôvod, len pokoj, rozprestierajúci sa v duši..
„ Vyhrala si.“
Rukou jej prešiel po perách. Ešte boli vlhké a také... Zvodné..
Ako v tú noc. A teraz to bol len starnúci lekár.
Oceľové viečka. Kriedovobiela pleť. Priesvitná.
„ Vyhrala...“
Pomaly vstal a zapol si biely plášť.
„ Pár mesiacov.. Stačilo by pár mesiacov...“
Bola nádherná, keď ešte dýchala.
Keď veril, že to ešte dokáže. Bojovať.
A ona, hoci jej už vypadali vlasy, sa bila ako levica. Ako levica o..
Minúty. Smiešne minúty, presiaknuté bolesťou, kým to dokázala vydržať.
Zopár uponáhľaných sekúnd. A potom...
Chcela to. Veď ho prosila. Tak veľmi - prosila.
Hippokratova prísaha zostala visieť nad jej nehybným telom ako čierny kosák.
Do vrecka zasunul injekčnú striekačku. Už prázdnu. Tak beznádejne.. Prázdnu.
Vytiahol ceruzku a otrhaný skicár so zažltnutými stránkami.
„ Lôžko 26 voľné..“
A ďalšie voľné miesto v jeho vnútri.
„ Vek 19, pohlavie žena...“
Asi ju predsa len tak trochu.. Miloval.
„ Diagnóza: leukémia.."
Komentáre
poznamka
myslim...