Každý deň sa menia
vyšinuté tváre s opuchnutými
očami
škaredé a úzke
kyslý dážď
v cudzích telách
pripomínajúcich tiene
a tak trochu aj smrť
nie, nezaspať
len nezaspať
lebo aj muži z cely smrti trpia
nespavosťou
a modlia sa ku svojim
vdovám
zajtra už bude iná noc
chladná
plná výčitiek svedomia
plná bezmesačnej tmy
plná obrázkov niečieho
mosadzného tela
plná cudzoty
a plná hviezd
bez duší
odstrihnutých od vesmíru
už navždy
spiacich na prsiach
väzňa obesia
predstav si
Sarah
ako mu nabok odkväcne
hlava
akoby chcel ešte niečo povedať
kým ho zbavia tela
kým sa pomiluje s posmrtným
kŕčom
akoby chcel vykríknuť meno svojej
slabosti
Sarah
milovaná Sarah
zločin ktorý nikdy nespáchal
vidím ťa
Sarah
schádzaš celkom nahá
k svojmu milencovi
ty
žena s menom rozkvitnutej
čerešne
kľakáš si pred neho
neveríš na smrť
nikdy si neverila
a potom výstrel spieva vo vzduchu
svoju strašnú serenádu
padáš
padáš na tvár a mlčíš
padáš na zem kde umierajú
hviezdy
neexistujú slová
v priestore medzi prižmúrenými
zreničkami
nadránom svietia čiesi ruky
sú biele
biele a prázdne
tak nekonečne prázdne
až to bolí
bolí v špiku kosti
sú mŕtve
mrazia
neplač Sarah
na svitaní smieš do nich uložiť
zopár sĺz
a kúsok marcipánu
na jednu z tých ciest bez konca
zajtra naozaj bude iná
noc
podobajúca sa na pôrodné
bolesti
každý deň sa rodia nové hviezdy
vypálené na chudých predlaktiach
obnažených
a pohádzaných na kopu
a vôňa plynu
je posledná zastávka
neplač Sarah
už neplač
prosím ťa už neplač..
Komentáre
Jedna smrť stratená v mnohých... Jazero čoraz bezodnejšie!