Strop oblohy už dávno
nebol taký modrý,
ako na starých akvareloch
žiarivého Vincenta van Gogha.
Slnečný kotúč stratil lesk
a tráva dobou zožltla
ako jeho preslávené Slnečnice.
Aspoň o pol storočia.
Idem do školy
ako každé ráno.
A opäť mi ušiel autobus.
Asi by ma vôbec neprekvapilo,
keby sa bezfarebná zmes tej scenérie
na mňa po – ma – ly zosypala.
Asi sa mi tak trochu nechce.
Sadnem si na trosky múra
a úplne V – Š – E – D – N- E
si počkám
na koniec tohto sveta.
Všedného sveta bez farieb.
Komentáre