Nadránom objímam deň,
prevtelený
do zasnežených okeníc.
Snažím sa vnímať
prebúdzajúcu sa
dynamiku.
Sneh padá tíško
na asfalt.
Malé veľkolepé
dielo mrazu.
Si taký bezhraničný
ako prerušený tok
potoka času
a my sme voda.
Tak teč mi spánkami,
nech zostaneme
v pamäti tohto rána
nesmrteľnými.
Komentáre
:)