Končekmi prstov vyparujúceho sa dňa,
zacítili staré vŕby záchvevy tajomstva,
tma vliala sa do mesačného kameňa,
odetá v palete nemého večera.
Z baldachýnu vysokých klenieb
fosforeskuje hviezdny prach,
v svetielkujúcom odraze vodnej hladiny
mäkko padá na zemský prah.
Opakujúca sa spomienka jej krátkej existencie.
Ovzduším prenikajú jemné vibrácie
motýlích krídel,
nepatrnej krehkosti hmyzích tiel.
V dni sa skrýva noc
a v noci spí deň.
Tajomné zrkadlá skutočnosti...
Komentáre