Malá víla
23.07.2006 12:50:00
- Zbožňovala hru na hádanky.
- A potom pobozkala medvedíka
-
chromými perami a prečítala mu
-
zo stropu vymyslenú rozprávku.
-
Bála sa, keď na chodbách zhasínali svetlo.
-
Čas je neúprosný starec a nemocniciam
-
kradne cudzie mláďatá, ktoré ešte
-
nestihli popočítať kruhy na hladine jazier.
-
Tak sa už dotkni jej slepých očí,
-
ktoré rovnako ako tie korálkové
-
neprezrádzajú žiadne tajomstvá.
-
Možno sa ešte prebudia.
-
A dievčatko s dopichanými rukami
-
prestane odtŕhať miznúce listy kalendára.
-
Ešte je skoro na ospalú jeseň..
-
A nádej ústavu pre dlhodobo chorých
-
NIKDY NEUTÍCHA.
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.
Komentáre
co je to
co je to
Je to pekne..
Pocitime trocha smutku, aj nehy z tvojich slov...
Chybas mi, moja.
mama
mamke
je to krasne...