Pozerám vonku pomedzi prsty.
Nahé stromy hrkajú prvým mrazom
s popraskanými perami.
Tŕpne im lístie.
Tichí pacienti, opití vychladnutým čajom
kypia raňajšou ľútosťou.
Poštár s dažďom stále mešká.
Psy štekajú do hmly.
A dym sa plazí ponad smiech
sirén smetiarskych áut.
Jablko v igelitovom vrecku dozrelo.
Rozrezávam ho dlaňou až k jadru
a stále tajne čakám,
že niekto zachráni električky,
ktoré si v nočnom stolíku
zabudli sedatíva.
Komentáre
super
nuž, poézii nerozumiem, no Šaman sa mi páči :)