„ Môžem vojsť?“
Úsmev nesmelo visiaci nad dverami. Úsmev a v ňom kúsoček čohosi tak typicky tvojho.
Privieram oči, hoci nemusím. Zreničky až po okraj nasýtené prelínajúcimi sa farbami, do izby vnikajúceho utorka.
Dnes ráno je veľmi chladno.
Pred chvíľou si šiel kúpiť čerstvý chlieb a liter mlieka. A nechtiac si vpustil do nášho podkrovného bytu trošku vlhkého vzduchu.
Neprekáža mi to. Som ti vďačná, že si môžem trošku poležať vo svojom teplom brlôžku.
Dobrovoľne si sa ponúkol, že dnes urobíš raňajky ty.
Patrične to oceňujem slastným naťahovaním prstov na nohách.
Mihalnice rozkonárených nahých briez primŕzajú k červenkastému stropu oblohy. Mínus 22 stupňov..
Taká súkromná minihmla rozplývajúca sa vo východe slnka.
Zbožňujem úsvit, rodiaci sa pod jeho ospanlivým februárovým kotúčom.
Surrealistické dielo neznámeho geniálneho maliara.
Je to nový začiatok. A nielen rána.
A tíško. Ticho je podstatou všetkého trvalého. Nevinné ticho skorých rán je len pre ľudí a skrehnuté holubice spiace kdesi na kostolných vežiach.
„ Ahoj, sedmospáčik.. Je ešte tak skoro.. Prečo nespinkáš?“
Pokúsim sa natiahnuť dlaň a nahmatať trošku ľudského tepla.
„ Len som sa chcel prísť na teba pozrieť, mami.“
„ Vráť sa do postieľky, veď mi prechladneš..“
Z kútov padajú vlákna pavučín podvedomého prebúdzania. Na zaprášenú podlahu.
Nehýbe sa, hoci chladný vzduch mu už určite prenikol pod prúžkované pyžamko a je bosejší ako tie staré obnažené brezy vonku.
„ No poď. Poď ku mne.“
Volám k sebe sotva štvorročného chlapčeka. Môjho, nášho chlapčeka..
Posuniem sa na prázdne miesto postele, z ktorého sa ešte nestihla vypariť zmes tvojej vône a nadýchaného tepla a prikryjem jeho malú postavičku paplónom.
„ Jój, ty máš studené nôžky..“
„ Veľmi?“
„ Veľmi, veľmi. Ako žabka.“
Len sa cinkotavo zasmeje ako anjel narážajúci krídlami do stien keramického hrnčeka a jeho maličká hlávka sa na chvíľku stratí v hĺbkach vankúša..
Predtým, ako mu pôjdem uvariť do bodkovanej šálky horúcu bielu kávu, pobozkám horúce čelo malého rozospatého votrelca z detskej izby.
Milujem takéto rána. Plynúce dni jemne zasnežené pootvorenými viečkami.
„ Je šťastie mať deti.."
Komentáre
:))
nase ratolesti