Pod posteľou
zatúlaná detská topánočka.
Zakotúľala sa
bielej postavičke
okrídleného chlapčeka,
čo sedával za úsmevom
plyšového macka.
Stratená.
Čas ošedivel
o desiatky prebdených nocí.
Na šnúrkach visí zaprášený uzol.
A ešte čierno – biele fotky,
ktoré na posteľ rozhádže večer
a súmrak vstúpi do priehľadnej tváre
osamelej matky.
Deti dnes majú svoje deti.
Komentáre